Rybičky...Všeobecne o rybách

Krvný obeh rýb je jednoduchý, nervová sústava obdobne - tvorí ju jednoduchý mozog a miecha.

Ryby dýchajú žiabrami, no niektorým druhom sa vyvinulo aj iný príjem vzduchu. Napr. pancierníky dýchajú črevnou sliznicou atmosférický kyslík. Labyrintkám na rovnaký účel slúži tzv. labyrint. Labyrint je pomerne zložitý ústroj, ktorý sa vyvíja napr. bojovniciam, guramám po 50 dni ich života, v tom čase sú oveľa náchylnejšie. Známe pancierničky Corydoras sa prispôsobili svojmu prostrediu natoľko, že dýchajú atmosferický vzduch črevnou sliznicou.

Akvarijné ryby sa dožívajú 0.5 až 20 rokov. Pre veľmi hrubé porovnanie sa dá uvažovať, že menšie druhy sa dožívajú nižšieho veku a väčšie druhy vyššieho. Napr. neónky sa dožívajú 2 - 3 roky, dánia, tetry, gupky 4 - 5 rokov, kaprozúbky 1 - 4 roky, prísavníky Ancistrus -8 - 10 rokov, no väčšie cichlidy aj 10 až 20 rokov. Sumčeky Corydoras sa neraz dožijú 18 rokov.

Akvarijné ryby rastú postupne. Všetko závisí od mnohých faktorov. Všeobecne možno pri porovnaní s prírodou konštatovať, že nedravé druhy obyčajne nedosahujú veľkosti v prírode, naopak druhy dravé často prekračujú veľkosti v prírode. Je to spôsobené konkurenciou a našou starostlivosťou a kŕmením. Ak však neposkytujeme našim rybám dostatok priestoru, ryby jednoducho tak veľmi narastú - ak budeme chovať napr. akaru modrú v akváriu o objeme 20 litrov, neporastie ani zďaleka do plnej veľkosti. Ak jej alebo v podobnej situácii poskytneme rybám časom väčšiu nádrž, vedia náhle narásť. Prípadne ryby nám rastú, ale vo väčšej nádrži rastú oveľa rýchlejšie. Sú však niektoré taxóny, ktoré rastú rýchlejšie. Ide napr. o kaprozúbky, ktoré sa musia za jedinú sezónu - polroka, narodiť, dospieť, rozmnožovať sa a čoskoro zomrieť.

Ryby sa vyznačujú premenlivou teplotou tela - patria medzi poikilotermné živočíchy - to znamená, že si nedokážu zabezpečiť vlastné teplo, sú v tomto smere závislé od teploty okolitého prostredia. V praxi - ryba nachádzajúca sa vo vode s teplotou 25°C má teplotu tela rovnako 25°C. Je dobre si uvedomiť, že voda ma inú tepelné vlastnosti ako napr. vzduch, prípadne kov. Na jej zahriatie je treba väčšie množstvo energie ako pri vzduchu. To znamená, že aj na ochladenie je treba vyvinúť viac úsilia. Možno ste si všimli, že veľká vodná nádrž dokáže ovplyvniť okolitú klímu. Voda drží teplo, ktoré v lete ochladzuje a v zime otepľuje. Podobne sa správa aj more. Vo vode sa oveľa rýchlejšie stráca aj teplo nášho tela - vtedy keď vstúpime vo vody, asi 200 krát rýchlejšie pri rovnakej teplote ako na vzduchu. Tepelné vlastnosti vody je nanajvýš vhodné poznať. Vo vyššej teplote vody sa ryby často cítia lepšie, no táto teplota znižuje ich vek - keďže patria medzi organizmy, ktoré si nevedia udržať stálu teplotu tela, ich metabolizmus je pri vyššej teplote na akú sú geneticky adaptované unavovaný viac. Vyššia teplota dokáže životný cyklus rýb znížiť aj na polovicu. Vyššia teplota znižuje časom kondíciu, obranyschopnosť. Krátkodobo ryby vydržia aj vysoké a veľmi nízke teploty. Pýtate sa ako to viem, bohužiaľ omylom som to "vyskúšal" - čiže asi najvyššia teplota ktorú sú schopné zniesť je 43°C. Po prekročení tejto hranice sa ryby dusia, strácajú koordináciu a kapú. Podobne sa správajú aj po znížení teploty pod 5°C. Je samozrejmé, že niektoré druhy sú odolnejšie viac, iné menej. Samozrejme mám na mysli bežné druhy tropického a subtropického pásma.

Svetlo ryby vnímajú pomerne slabo. V porovnaní trebárs z cicavcami, hmyzom, hlavonožcami je to pomerne slabé. Ich  krátkozraké oči nepatria medzi ich dobre vyvinuté zmysly. Ryby nemajú viečka, ani slzné žľazy.

Ryby počujú infrazvuk. O ich príjme a spracovaní zvuku toho veľa nevieme. V každom prípade, naše bežné zvuky nepočujú - ak sa vám to zdá - tak potom reagujú na vlnenie, ale náš rozhovor určite nepočujú. Ich sluchové ústroje sú skôr orgánom rovnováhy.

Bočná čiara je orgán, ktorý dokáže veľmi veľa. Pomocou neho sa vedia napr. oslepené jedince orientovať. Dokonca veľmi bezpečne. Pravdepodobne ním veľmi presne vnímajú vlnenie, tlak, smer, prúdenie, elektromagnetické vzruchy, potravu, prekážky, ktoré dokážu najlepšie spracovať a následne sa podľa nich riadiť.

Ryby majú aj hmatové a čuchové bunky.

Chuťové bunky sa nachádzajú aj v ústach ako by sme mohli predpokladať, no veľká časť sa nachádza na plutvách. Je to zaujímavé, ale ryba sa dotkne potravy plutvou a vie, či je sústo môže chutiť, alebo nie.

Ryby sa vyznačujú pohlavnými rozdielmi. Zaujímavý je však fakt, že niektoré druhy živorodiek dokážu za určitých okolností zmeniť pohlavie. Tento jav sa vyskytuje najmä u mečúňa mexického - Xiphophorus helleri. V prípade, že sa v akváriu nachádza vysoká prevaha samičiek - je teda nedostatok samcov, môžu sa niektoré samičky zmeniť na samca - narastie im mečík, gonopódium atď. Mnoho však z takýchto samcov je neplodných. Mne samému sa to v mojej praxi stalo, keď som choval dlhší čas mečúne. Zmena pohlavia sa vyskytuje aj u iných druhov, nie však tak často ako u X. helleri. 

Z hľadiska plodnosti Xiphophorus helleri je zaujímavé, že čím neskôr dôjde ku začiatku rastu mečíka samcov - vlastne ku dospievaniu, tým je samček spravidla plodnejší. Ako však naznačujem v predchádzajúcom odstavci, ak k tomu dôjde zmenou pohlavia, často sú samci úplne neplodní. Takzvaný skorí samci, ktorým sa mečík a gonopódium tvorí v skorom veku majú vyššiu dispozíciu k neplodnosti.

---

Rastliny žijúce pod vodou, resp. vodné rastliny vyskytujúce sa v akvaristike sú veľmi blízke príbuzné svojim suchozemským ekvivalentom. Rovnako obsahujú cievne zväzky, ktoré sa nazývajú žilnatina. Tieto cievy a cievice sú obyčajne dobre viditeľné. Rastliny dýchajú počas celého 24 hodinového cyklu, cez deň - resp. za dostatku svetla prijímajú oxid uhličitý a vodu a tvoria z tejto neústrojnej hmoty sacharidy (stavebné látky) najmä pre konzumentov a životodarný kyslík. Na rozdiel od suchozemských rastlín sú vodnému prostrediu prispôsobené tak, že príjem živín, dýchanie prebieha celým povrchom rastliny (často aj koreňom). Vodné rastliny nemajú prieduchy - suchozemské rastliny majú prieduchy na spodnej strane listov.

Rastliny produkujú prostredníctvom fotosyntézy kyslík. V prípade, že vidíme produkciu kyslíka rastlinami, koncentrácia kyslíka v bunke stúpla nad 40 mg/l. Avšak vzhľadom na dosť rozdielne fyzikálne a chemické podmienky a celkový charakter vodných rastlín, fotosyntéza vodných rastlín prebieha oveľa pomalšie ako u rastlín suchozemských - teda aj rastové prírastky sú menšie.

Pri transporte rýb aj rastlín je vhodné prihliadať na určité vedomosti. Ryby prenášame najčastejšie v polyetylénových sáčkoch. Potrebujú priestor, avšak treba prihliadať na silne uzavretý systém sáčku - nepreháňajte to s vodou. Je dôležité, aby vo vode bol kyslík, a ten sa pri uzavretí priestoru gumičkou dostáva len z priestoru nad vodou. Takže voda by mala siahať maximálne do polovice sáčku. Neustály pohyb pri transporte dokáže zabezpečiť neustále zmiešavanie vody so vzduchom. Vzduch je možné natlakovať prístrojom. Existujú dokonca aj kyslíkové tabletky, ich používanie je však pomerne vzácne, pretože nie sú práve tým orechovým - rozpúšťajú sa pomerne rýchlo najmä ak je pH vody vyššie, čiže môže dôjsť k príliš vysokej koncentrácii kyslíka, alebo k nežiadúcim metabolickým procesom vo vode. Vhodné je mať prípadne k dispozícii aj malý vzduchovací motorček (najlepšie na baterky), s kameňom na vzduchovanie najmä počas pokojnej fázy transportu. Do jedného veľkého sáčku môžeme dať napr. 100 rýb veľkosti 4 cm, ktoré prežijú takto 12 hodín. Prihliadať musíme aj na teplotu. V prípade ak je zima, a ryby, prípadne rastliny by mohli byť vystavené chladu, je treba zabezpečiť aby boli tieto vplyvy minimalizované. Ak prenášame väčšie množstvo, vhodné je klimatizované auto, termobox, drevotriesková krabica obložená polystyrénom apod. Existujú aj tabletky, ktoré produkujú teplo, ich používanie však vôbec nie je rozšírené. V menšom merítku, sáčok ochránime vlastným telom - skryjeme ho pod kabát, pod sveter apod. Napokon tma, zatemnenie má na ryby podobný efekt ako na vtáky, ukľudní ich to. Pri transporte sú ryby v prostredí, ktoré nezodpovedá ich predstavám, sú stresované, preto sa v tomto prípade prikláňam ku aplikácii nejakého neutralizéra, ktorý ustáli pomery vo vode a ukľudní aj ryby - jedným z takých je aj Aquatan od firmy SERA.

Ak prenášame rastliny na krátky čas, netreba veľa vody v sáčku. Obyčajne stačí, aby boli rastliny akoby orosené - len vytiahnuté z vody. Samozrejme v tom, aj v inom prípade (myslím na prenos rýb) nevystavujme ich zbytočne slnečnému žiareniu. Ak mienime rastliny prenášať dlhšiu dobu - viac ako 10 hodín - zalejeme ich vodou tak, aby voda nezdvihla rastliny od dna sáčku - čiže asi do výšky uložených rastlín bez vody. Sáčik však nemusia byť jediným prostriedkom prenosu. Môžeme použiť aj sklenné poháre, prípadne prenosné akvárium. V prípade, že napr. veziem akvárium s rybami v aute, vypustime vodu skoro až na dno, prikryme ho a môžeme ho takto najlepšie preniesť.

Možno si poviete, že tento problém nie je dôležitý! Naopak - je veľmi dôležitý. Pretože voda, ktorá je v sáčku je určite iná ako je tá vaša v akváriu. Okrem iného môže byť zdrojom nákazy. Keď si prinesieme ryby, rastliny, mali by sme postupovať takto. Pripravíme si vedro a sieťku. Najprv je nutné vyrovnať teploty - tej ktorá je v sáčku a tej, ktorá je vo vašom akváriu. To dosiahneme tým, že sáčik ponoríme na polhodinu do nádrže. Potom sáčik a prelejeme do vedra, na ktorom je položená sieťka. Následne ryby zo sieťky prenesieme do akvária. Či do karantény, nechám na zváženie. Ak si trúfate a riešenie je schodné, ryby je ohľaduplnejšie preniesť do akvária rukou, čím by sme mohli vynechať sieťku. V prvom rade, nikdy nemiešajte vodu z cudzieho zdroja s tou vašou.

Pri kúpe rýb, ale aj rastlín by sme si mali najprv poriadne poobzerať. Ryby musia vyzerať zdravo, neprirodzene zelená, modrá, prípadne žltá voda je pravdepodobne znakom momentálnej alebo predchádzajúcej liečby. Rovnako práve používaná UV-lampa musí v nás vyvolať otázky. V prípade, že vieme, že tovar v obchode je práve dovezený, majme radšej trpezlivosť, častokrát najmä dovozové ryby práve sa ešte preriedia. Ich prípadný letecký transport je veľmi stresujúci, straty sú úplne bežné a normálne. Ryby by sa podľa druhu rýb mali správať adekvátne, nesmú byť apatické nesmú byť na nich badateľné znaky choroby, plesní, odpadávajúcich plutví, okúsaných častí tela apod. V prípade opačnom, radšej počkajme, než sa ryby trochu aklimatizujú, nech sa prípadne vyliečia. Na druhej strane mali by sme vedieť, že prítomnosť množstva ľudí, viac-menej provizórne podmienky v tej ktorej akvaristike spôsobujú rybám stres, že ryby nie sú dokonale vyfarbené. Rastliny by sme mali posudzovať tolerantnejšie, pretože v obchodoch takmer určite nemajú ani zďaleka optimálne podmienky. Trpia viac ako ryby, len ich prejav nie je ľudom tak badateľný, účinok sa prejaví neskôr, zato však symptómy zmeny sa udržia dlhšie časové obdobie. Pre ilustráciu - tesne po donesení nových rastlín od pestovateľa tieto vypadajú krásne, po istom čase sa však na nich začne prejavovať pravdepodobný úbytok svetla, živín, z hľadiska pestovanie nevhodné umiestnenie v košíku a skalnej vate atď. Napriek tomu, nie je účelom, aby sme si zakúpili rastliny v zúboženom stave. Nevezmime si rastliny totálne zariasené, s prevahou žltých, prípadne hnilých listov. Rastliny by v ideálnom prípade pôsobiť sviežim dojmom.

Je otázne kedy možno datovať vznik akvaristiky. Každopádne dejiny hovoria o chovaní malých pekných rýb už zo starovekého Egypta. Minimálne tisícročnú minulosť má chov na ázijskom kontinente v Číne, kde chov závojnatiek má veľmi bohatú tradíciu. Predmety, v ktorých sa chovali ryby a pestovali rastliny boli úplne iné ako ich poznáme dnes. Aj u nás si niektorí pamätajú gupky v 5 litrových fľašiach od uhoriek. V 19. storočí akvárium bolo vlastne atrakciou, zariadili si ich biológovia, lekári, vzdelaní ľudia na univerzitách, vo verejných záhradách. Medzi jedny z najstarších klubov patria tu v našom regióne napr. Cyperus, 1899.

Dá sa povedať, že Európa sa stala kolískou akvaristiky a trúfam si povedať, že je ňou dodnes. Už od spomínaného 19. storočia sa v nej začala akvaristika vzmáhať. Je zaujímavé, že aj naša krajina patrí medzi vyspelé štáty, ktoré poskytujú akvaristov, ktorí patria medzi špičku. Nemecko, Poľsko, Česko a Slovensko sú aj historicky aj v súčasnosti špičkou na poli chovu rýb a pestovanie rastlín.
 

Morfológia rýb