Vtáky
Labuť
Labute sa rozšírili do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode.
Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvášť výrazný u samcov na jar v čase párenia.
Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jezier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto období ich snehobiele perie zíkava popolavú farbu.
Telestné rozmery
Dĺžka:150 cm
Rozpetie krídel:200 cm
Hmotnosť:
samce: okolo12-20 kg,
samice: okolo 10 kg
Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť:nadobúdajú v 2.-3. roku života
Obdobie hniezdenia:marec-jún
Počet znášok:1 za rok
Velkosť znášky:5-8 zelenkavobielych vajec
Doba sedenia: 36dní
Doba starostlivosti:3-4mesiace
Spôsob života
Správanie:páry spolu zostávajú počas celého života,ak však jeden partner uhynie, vytvorí sa veľmi rýchlo pár nový.Potrava:vodné rastliny,vodné riasy,traviny,zrrnká
Dĺžka života: výnimočne môže dosiahnuť až 50 rokov, priemerne maximálne 7 rokov
Príbuzné druhy: V zime môžeme v strednej Európe pozorovať ešte labuť spevavú a labuť malú.
<!--[if !supportLineBreakNewLine]-->
<!--[endif]-->
Jastrab lesný – Accipiter gentilis (L.), čeľaď Accipitridae, je prostredne veľký dravec (♂ meria okolo 47 cm, ♀ 61 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi lopatkovitými krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásikmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. (Nedospelé jedince majú na spodku tela pozdĺžne pásiky.) Jastrab lesný žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárikov stavajú obaja partneri na stromoch. Samica doň znáša v 2 – 4 dňových intervaloch 3 – 4 zelenkasto-biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia 35 – 38 dní a spoločne sa starajú o výchovu mláďat v hniezde (40 dní). Prevažnú časť ich potravy tvoria vtáky, môžu však uloviť i menšiu srstnatú zver, napr. králik, zajac.
Myšiak lesný Buteo buteo (L.), čeľaď Accipitridae, je dravec prostrednej veľkosti (51 - 56 cm). zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Medzi jednotlivými jedincami je však veľká farebná variabilita. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Hniezdenie začína svadobnými letmi samca. Hniezdo z konárov stavajú obaja partneri a umiestňujú ho na strome. Samica doň znáša v štvordňových intervaloch 3 - 5 vajec, na ktorých sedí prevažne ona asi mesiac. Mláďatá v hniezde kŕmia obaja rodičia 6 - 7 týždňov a začas aj po vyletení. Základom potravy sú malé hlodavce. Myšiak lesný je často zamieňaný za Jastraba lesného a je prenasledovaný ako škodca hydiny. Aj keď príležitostne myšiak žerie zajace, alebo bažanty, túto väčšiu korisť sám neuloví, ale nájde mŕtvu. V zime sa rád zdržuje pri cestách, kde sa živí zvieratami zabitými autami. Podľa týchto pozorovaní sú potom stavy týchto dravcov často precenené.
Bocijan sedlatý (Ephippiorhynchus senegalensis Shaw, 1800)
Výskyt
Afrika od Sahary na juh. Vo východnej Afrike menej hojný výskyt. Nájdeme ho u veľkých jazier, tůní a riek.
Fyzický popis
Bocijan sedla má charakteristicky sfarbený zobák, ktorý je červený s čiernym pruhom približne v jeho polovici a výrazným žltým sedlom priamo u koreňa hornej časti zobáka. Telo je biele, hlava, krk a krídla sú čierne. Pri lete sú je už diaľky vidieť jeho biele brucho. Nohy sú tmavo sivé až čierne s červeným zbarvenými kĺby a prsty. Samice sú zvyčajne menšie. Samec má čierny a samica žltý krúžok okolo oka.
Správanie
Žije ako jednotlivec a alebo v pároch.
Potrava a lov
Živí sa najmä rybami, ale ako ostatné bociany nepohrdne pri nejakej príležitosti menšími plazy, hmyzom ani cicavce. Má rád sarančata, ktorá vie chytat aj v lete.
Reprodukcia
Hniezdi zvyčajne jednotlivo, stavajú si hniezdo na vysokých stromoch okolo brehov riek a jazier, takmer v celej Afrike. Samička znáša väčšinou 2-3 vajcia, z ktorých sa vyklube po30-35 dňoch vtáčatá.
Vo veľkých horúčavách nosia rodičia mladým Capua vodu v zobáka a polévají je.
Spôsoby komunikácie
hlasová: klepanie zobáka
Ohrozenie a ochrana
Bežný druh.
Labute sa rozšírili do mnohých európskych krajín v období 16. a 17. storočia. V tom čase sa chovali predovšetkým v zajatí. Dnes však labute poznáme ako polokrotké vtáky, ktoré žijú vo voľnej prírode.
Typickým pre labuť veľkú je čierny čelový hrbolček na koreni zobáka, ktorý je zvášť výrazný u samcov na jar v čase párenia.
Labute veľké sú rozprávkovo pôvabné vtáky. Ich siluety poznáme z hladiny mnohých jezier, rybníkov a riek. Najmä v zime ich často vídavame v ústiach riek. V tomto období ich snehobiele perie zíkava popolavú farbu.
Telestné rozmery
Dĺžka:150 cm
Rozpetie krídel:200 cm
Hmotnosť:
samce: okolo12-20 kg,
samice: okolo 10 kg
Rozmnožovanie
Pohlavná dospelosť:nadobúdajú v 2.-3. roku života
Obdobie hniezdenia:marec-jún
Počet znášok:1 za rok
Velkosť znášky:5-8 zelenkavobielych vajec
Doba sedenia: 36dní
Doba starostlivosti:3-4mesiace
Spôsob života
Správanie:páry spolu zostávajú počas celého života,ak však jeden partner uhynie, vytvorí sa veľmi rýchlo pár nový.Potrava:vodné rastliny,vodné riasy,traviny,zrrnká
Dĺžka života: výnimočne môže dosiahnuť až 50 rokov, priemerne maximálne 7 rokov
Príbuzné druhy: V zime môžeme v strednej Európe pozorovať ešte labuť spevavú a labuť malú.
<!--[if !supportLineBreakNewLine]-->
<!--[endif]-->
Sova lesná alebo staršie sova obyčajná (lat. Strix aluco) je druh z čeľade sovovité.
Poznávacie znaky
Sova s mimoriadne veľkou hlavou (dĺžka tela je 370 mm, krídla 299 mm, chvosta 165 mm). Chrbát má tmavý až sivohnedý. Z brušnej strany je žltohnedá s pozdĺžnymi tmavými škvrnami. Vyskytuje sa vo dvoch farebných formách: sivej a hrdzavo-hnedej. Počas letu je nápadná veľká, hlava a krátky zaokrúhlený chvost, široké a pomerne krátke krídla. Nočný druh. Let má ľahký. Ozýva sa hlasitým "kúiit, kjuvik". V čase párenia je to hvizd, "kuu, hu huuuuuuuuh" (klesavé ú) a húkanie "hú hú hú".
Ekológia a biotop
Sova lesná (Strix aluco). Stály vták. Žije v miešaných i listnatých lesoch, najmä v okrajových zónach od nížin až do vyšších polôh. Hniezdi v dutinách stromov i v opustených hniezdach vrán a dravých vtákov, často i v skalnatých výklenkoch, dierach, v komínoch a korunách stromov. V marci znáša 4-5 bielych vajec veľkosti 47x39 mm. Živí sa menšími stavovcami (cicavcami, vtákmi, obojživelníkmi) i hmyzom. Inkubačný čas 30 dní, výchova mláďat v hniezde 30-35 dní.
Výskyt a stav na Slovensku
Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídel.
Výskyt a stav na Slovensku
Vyskytuje sa pravidelne po celom území v listnatých lesoch až do výšky 1100 m. Vzácnejšie sa objavuje i v okolí ľudských sídel.
Jastrab lesný – Accipiter gentilis (L.), čeľaď Accipitridae, je prostredne veľký dravec (♂ meria okolo 47 cm, ♀ 61 cm) s relatívne dlhým chvostom a krátkymi lopatkovitými krídlami. Vrch tela má tmavo sivohnedý, spodok tela, krídel a chvosta belavý s tmavými priečnymi pásikmi. Líca má tmavé, nad okom je belavý pás. (Nedospelé jedince majú na spodku tela pozdĺžne pásiky.) Jastrab lesný žije v Európe, v miernom pásme Ázie a v Severnej Amerike. Obýva lesy. Hniezdo z konárikov stavajú obaja partneri na stromoch. Samica doň znáša v 2 – 4 dňových intervaloch 3 – 4 zelenkasto-biele vajcia, na ktorých sedia obaja rodičia 35 – 38 dní a spoločne sa starajú o výchovu mláďat v hniezde (40 dní). Prevažnú časť ich potravy tvoria vtáky, môžu však uloviť i menšiu srstnatú zver, napr. králik, zajac.
Myšiak lesný Buteo buteo (L.), čeľaď Accipitridae, je dravec prostrednej veľkosti (51 - 56 cm). zafarbenie má hnedé, na spodnej strane tela belavé s hnedými škvrnami. Medzi jednotlivými jedincami je však veľká farebná variabilita. Chvost je belavo-hnedo priečne pásavý. Obýva hory rozličného typu v Európe a v miernom pásme Ázie. Hniezdenie začína svadobnými letmi samca. Hniezdo z konárov stavajú obaja partneri a umiestňujú ho na strome. Samica doň znáša v štvordňových intervaloch 3 - 5 vajec, na ktorých sedí prevažne ona asi mesiac. Mláďatá v hniezde kŕmia obaja rodičia 6 - 7 týždňov a začas aj po vyletení. Základom potravy sú malé hlodavce. Myšiak lesný je často zamieňaný za Jastraba lesného a je prenasledovaný ako škodca hydiny. Aj keď príležitostne myšiak žerie zajace, alebo bažanty, túto väčšiu korisť sám neuloví, ale nájde mŕtvu. V zime sa rád zdržuje pri cestách, kde sa živí zvieratami zabitými autami. Podľa týchto pozorovaní sú potom stavy týchto dravcov často precenené.
Bocijan sedlatý (Ephippiorhynchus senegalensis Shaw, 1800)
Výskyt
Afrika od Sahary na juh. Vo východnej Afrike menej hojný výskyt. Nájdeme ho u veľkých jazier, tůní a riek.
Fyzický popis
Bocijan sedla má charakteristicky sfarbený zobák, ktorý je červený s čiernym pruhom približne v jeho polovici a výrazným žltým sedlom priamo u koreňa hornej časti zobáka. Telo je biele, hlava, krk a krídla sú čierne. Pri lete sú je už diaľky vidieť jeho biele brucho. Nohy sú tmavo sivé až čierne s červeným zbarvenými kĺby a prsty. Samice sú zvyčajne menšie. Samec má čierny a samica žltý krúžok okolo oka.
Správanie
Žije ako jednotlivec a alebo v pároch.
Potrava a lov
Živí sa najmä rybami, ale ako ostatné bociany nepohrdne pri nejakej príležitosti menšími plazy, hmyzom ani cicavce. Má rád sarančata, ktorá vie chytat aj v lete.
Reprodukcia
Hniezdi zvyčajne jednotlivo, stavajú si hniezdo na vysokých stromoch okolo brehov riek a jazier, takmer v celej Afrike. Samička znáša väčšinou 2-3 vajcia, z ktorých sa vyklube po30-35 dňoch vtáčatá.
Vo veľkých horúčavách nosia rodičia mladým Capua vodu v zobáka a polévají je.
Spôsoby komunikácie
hlasová: klepanie zobáka
Ohrozenie a ochrana
Bežný druh.
